Po stopách najväčšieho európskeho cicavca . . .

Ako sa hovorí: viac hláv – viac rozumu, tak prečo tomu nedať aj jesenný nádych. Naša krúžková činnosť na škole má v obľube nielen využívanie medzipredmetových vzťahov, ale aj spoločné prežívanie dobrodružstiev. Dlho sme neváhali, a tak Športovo-turistický krúžok spolu s Počítačovým krúžkom i krúžkom Relaxáčik spríjemnili žiakom jeden slnečný sobotný deň.

Všetci sme si obuli túlavé topánky a vybrali sme sa za poznávaním nášho najväčšieho európskeho cicavca v krásnych dubových lesoch pohoria Tribeč. Pri  prvom pohľade ohromila naše oči zlatá farba jesene v listnatom lesíku. Kľukatá cesta podávala ruky našim nadšencom, ktorí tu plným priehrštím zbierali žalude a netypické laločnaté dubové listy.

Keď sme sa priblížili k ohrade so stádom, začali pracovať všetky naše zmysly s cieľom nasať to čaro a krásu do seba a zapamätať si čo najviac. Počas výkladu sme sa dozvedeli, že táto zvernica patrí k významným miestam ochrany prírody, že to boli práve lesníci, ktorí sa podieľali na odchove mnohých zubrov. Získavali tu cenné poznatky z ich života, ktoré potom následne využívali v prospech záchrany tohto druhu. Počas 54 ročnej histórii sa v zubrej zvernici narodilo 179 mláďat.

Nové poznatky sme si zapamätali rýchlo, nakoľko prítomnosť tohto ohromného cicavca bola motivujúca a neobyčajná. So záujmom sme pozorovali, ako sa kŕmi, pohybuje, vyvoláva šarvátky, ale i to, ako sa samice starajú o svoje mláďatká.

Keďže – raz vidieť je lepšie, ako stokrát počuť – odporúčame takýto super výlet každému, kto sa neuspokojí s prstom na mape, ale chce tú krásu nášho kraja zažiť na vlastnej koži. A ak ste zvedaví, kam sme sa ešte po týchto zážitkoch vybrali, prečítajte si aj náš ďalší príspevok. Mali sme všetci zimomriavky...

Mgr. M. Čákyová